Ako harmanček, medovka a mäta do Afriky išli.
ŤULI ŤULI NA POTULKÁCH TANZÁNIOU
Slnečný kontinent s vyprahnutými savanami. Miesto nazývané kolíska života, kde sa dennodenne zvádza boj na život a na smrť. Prašná, cez deň horúca a v noci zase chladná, ruch sa tu strieda s pokojom dávnych čias a láska sa tu prejavuje nekončiacimi objatiami. Aj to je africká Tanzánia, ktorá už vonia po slovenských bylinkách.
...PÁR RIADKOV O AFRIKE
Napísať, že bolo jednoduché stráviť dva týždne v úplne odľahlej oblasti veľkomesta Dar es Salam v Tanzánii, by bolo klamstvo. Bol to zážitok na celý život so sladkou aj slanou príchuťou. Ak sa rozhodnete prísť pomáháť ako dobrovoľník do Afriky asi nikto vás nepripraví na to, čo naozaj príde, až kým si to nevyskúšate na vlastnej koži. Nakoniec sme to však zvládli a čo viac, Afrika vyskúšala na vlastnej koži kúsok Slovenska.
Úprimne aj my sme si mysleli, že keď už tu ideme pomáhať do školy učiť deti angličtinu bude tu zachovaný aký-taký turistický štandard. Opak bol však pravdou. Zo sprchy sa stalo dvojtýždňové olievanie sa vedrom, izba s jednou posteľou a polodostavanou moskytierkou voňala nonstop po repelente a zo zvyku kúpiť si kedykoľvek čokoľvek sa stala matná spomienka. Napriek tomu, tieto riadky píšeme s nadšením.
Ľudia tu žijú odlišne ako sme my zvyknutí. Nemajú až toľko starostí, viac sa tešia a usmievajú, netrápia ich "malichernosti" vyspelého sveta ako odvody, dôchodky či rôzne poisťovne, žijú naplno zo dňa na deň.
Väčšinu potravín si tu pestujú a zabezpečujú po čo najlacnejšej linke. A aj keby sa to mohlo zo začiatku zdať paradoxne tu v Afrike sme nepocítili hlad. Zo surovín, ktoré tu majú,ako múka, ryby, zemiaky či iné druhy zeleniny a ovocia, varia neuveriteľne chutné jedlá, ktoré zasýtia na niekoľko hodín. Milujú papriku a cesnak a tak ho očakávajte takmer všade, vyhnúť sa nedá banánom na všetky možné aj nemožné spôsoby, keďže je ich tu viac než dosť a najobľúbenejší spôsob úpravy je vyprážanie.
V Afrike, v naozaj neturistických oblastiach, kde sa dostane iba málo nepôvodných obyvateľov, platí jedno zásadné pravidlo: "Jedlo sa nikdy nevyhadzuje!". Nad zlato je tu voda a vzdelanie sa bohužiaľ nedostane každému. O to viac sa táto šanca váži, keď ju deti dostanú.
ŤULI A ŤULI V AKCII
Tvrdá práca si zaslúži odmenu, vie to Európa a vie to aj Afrika. Ženy aj muži tu musia tvrdo pracovať, aby dokázali zabezpečiť a nakŕmiť rodiny, po väščine s 10timi deťmi, no ak majú čas na seba, nepovedia nie rôznym skrášľujúcim kúram. Ženy si tu dajú záležať na výzore a ich dominantou sú vlasy. Súčasťou aj tých najodľahlejších dediniek sú vlasové salóny, či dobré susedské vzťahy, kde sa namiesto na kávu chodí na zapletanie vrkočov. Africké ženy si dajú záležať aj na tom, aby pekne voňali. Rady využívajú kokosové mlieko a podomácky vyrobené krémy z tejto suroviny, ktorú všestranne využívajú na telo aj vlasy. Nie vždy však majú čas na výrobu či možnosť investovať do kozmetiky a tak sú vďační ak sa v kufri dobrovoľníkov nájde nejaký ten prípravok.
My sme ich do Afriky vzali hneď niekoľko, aby sme našimi bylinkami prevoňali tanzánsku školu. Už pri vybaľovaní deti nevedeli obsedieť a zvedavo sa naťahovali, aby videli, čo skrývame za chrbtom.
Po odhalení toho, čo sme to priniesli a krátkom vysvetlení ani chvíľu neváhali a s nadšením deťom vlastným sa chceli pustiť do testovania všetkého na svojej čokoládovej pokožke.
V tom však zakročil pedagogický dozor s veľmi zarážajúcou otázkou, nie, nezisťovala zloženie kvôli alegriám či iné parametre, ktoré sme možno očakávali, ale s vážnou tvárou sa opýtala si, či sa po použití zmení farba pokožky na bielu.
Po presvedčivom argumentovaní, že nič také nie je možné, sa začalo skutočné objavovanie slovenského bylinkového bohatstva. Deti tak veľmi rýchlo vymenili hodinu matematiky za natieranie sa.
Aby sme však zachovali edukatívny charakter, vysvetľovanie čo kedy a ako použiť sme zvládli v angličtine, a čo viac s porozumením detí aj pani učiteľky.
Ani tej netrvalo dlho a podľahla detskej zvedavosti v nej. Ostala očarená s vône pleťových krémov medovky a harmančeka a balzam na pery bylinková záhrada si v nepozorovanej chvíli už starostlivo uschovala na poličke.
Po otestovaní prišlo typické africké nenútené zisťovanie koľko toho máme, vraj by to ocenila aj sestra, susedka cez cestu a aj tá z ľavej strany domu. Slovenské bylinky, teda dostali v Afrike zelenú a privítali ich tu s viac než nadšením.
